Kniha v ruke s Greenom a Clare


Dnešný článok bude o dvoch úžasných knihách. A o akých to hovorím? :) To zistíš, ked' rozklikneš článok..
žiadne prázdniny si neviem predstaviť bez čítania kníh. Ked'že mám konečne času nazvyš, tak čítať môžem aj kludne niekolko hodín denne.
Určite sa vám stalo, že si lahnete do postele večer s knihou a s vetou - iba jedna, dve kapitoly a idem spať.
Pozriete sa na hodiny a oni ukazujú skoro polnoc (u mňa jednu hodinu v noci) ale nie a nie sa od nej otrhnúť.

Cez tieto zimné prázdniny som prečítala dve knihy, na ktoré som sa hrozne tešila a ktoré ma nesklamali.

Tak sa pod'me nato pozrieť! :)

.............


Prvou začnem knihou od spisovatelky Cassandry Clare - Nástroje smrtelníkov - Mesto kostí. 
Pravdaže ja som najprv videla film, ktorý sa mi strašne moc páčil a hrá tam moja najobl. herečka Lily Collins. Ked' som sa dozvedela, že je aj kniha, pravdaže som si ju musela požičiať - od svojej spolusediacej (Marienočkaaa vd'aka:D).

Začnem takými jednoduchými informáciami - žáner - fantastický román. Knihá má 438 strán - čiže je v podstate hrubá, ale je napísaná takým lahkým štýlom, že sa to dobre a rýchlo číta :) Obálku knihy si Majka nechala, takže tá tu chýba ale to vôbec nevadí :))...  Má ešte 5 dalších pokračovaní (ktoré si musím bezpodmienečne zohnať a prečítať). 


A teraz by som mohla napísať asi nejaké pocity z tej knihy, alebo ako ju vnímam, že ;)

Ak ste milovníkmi fantastických románov tak by ste si ju mali požičiať. Ja radšej ani nevravím, ako velmi by som ju chcela mať vo svojej zbierke, vlastne všetkych 6 titulov, ale to môže počkať však :)

Ako som spomínala, velmi lahko sa číta. A rýchlo vás dokáže pohltiť, že nebudete sa môcť od nej odtrhnúť.
Hlavnou hrdinkou je Clary, ktorá žije život obyčajného 16-ročného dievčaťa. Nemá vela priatelov, iba jedného najlepšie kamoša - Simona. čas rada trávi čítaním kníh či kreslením. Má len mamu s ktorou v poslednej dobe nevychádza moc dobre. No to netuší, aké velké tajomnstvo pred ňou práve mama skrýva. Otca nemá -žije v domienke, že zomrel, ked' ešte nebola na svete. Z obdobia ked' bola malé dieťa si toho vela nepamätá, a nechápe prečo.
Raz ked' sa so Simonom vyberú do jedného klubu, stane sa niečo zvláštne a záhadné a ona vd'aka tomu spozná Jace-a, Isabell a Aleca, ktorý majú ešte zvláštnejšie poslanie na tomto svete - sú tieňolovcami a ich úlohou je zabíjať démonov. Lenže vidí ich iba ona, Simon nie. Zrazu jej mama zmizne a tak Clary sa dozvedá velké množstvo vecí a informácii, ktoré v živote netušila a ocitá sa v úplne inom (cudziom?!) svete.

A koniec je ešte viac prekvapivejší! :)
Na Clary sa mi najviac páči, aká je nebojácna a odvážna. Ked' treba, vždy sa snaží zachrániť svojich priatelov, a občas by za to dala aj svoj život.

Knihu vám odporúčam moc moc. A obsahuje krásne myšlienky, ktoré ako viete ja zbožňujem.
Takou velmi zvláštnou myšlienkou je:

Milovať znamená zničiť a byť milovaný znamená byť zničený.

Ja by som s tým súhlasila, ale len do polovice.
človek potrebuje cítiť, že je tu niekto, kto ho skutočne miluje.
Avšak, ked' sa stane ten dotyčný pre toho človeka všetko a zrazu ho opustí tak všetci si vieme domysliť čo sa stane. A možno ste to už niektorí zažili.

Týmto sa riadi Jace, snaží sa na nikoho nelipnúť príliš, a ja ho zato aj v hlbke duši uznávam. Aj ked' to je len vymyslený príbeh... Aj tak je to ťažké, snažiť sa nikoho nemilovať.



.............


Knihu od Johna Greena - Papierové mestá som dostala (sranda) od už vyššie spomínanej Majky na Vianoce. Dopredu sme sa dohodli ktoré knihy si dáme, takže to síce nebolo už také prekvapenie, ale aj tak som neskutočne rada, že túto knihu mám. Je to taká najnovšia od neho, čo bola teraz niekedy preložená, ale poškulujem aj po Let it snow, ktoré ešte nie je v slovenčine.

Uf, ale akoby som začala? :)
Na začiatok poviem,  že musím priznať, ked' som knihu začala čítať, prišla mi taká dosť obyčajná až nezaujímavá. Green opisoval život Quentina Jacobsena, ktorý miloval stereotyp a patril medzi  kludnejším obyvatelom našej planéty. Ako typický teeneger, aj on mal tú jednu vysnívanú babu, ktorú chcel už od malička. ňou bola Margo Rothová- Spiegelmanová. Ked' boli malí, chodievali spolu von, avšak ked' raz našli mrtveho muža ležiaceho pod stromom, nejak ich to rozdelilo a od vtedy sa vídavali iba v škole. Margo bola ten typ človeka, ktorého každý poznal. Bola bláznivá, rada skúšala nové veci a bola opakom Quentina. Milovala dobrodružstvo.
Raz nečakane sa objavila Quentinovi v okne aby jej pomohol splniť 11 bodov nelutostnej pomsty ludom, ktorí sa tvárili, že sú jej priatelia a pritom boli falošní a klamali. Kvéčko (takú mal prezývku) sa toho najprv obával, ale zakaždým urobil to čo Margo chcela a tak splnili všetky body. Nevedel sa dočkať na druhý deň, ako sa budú spolu rozprávať v škole,aké to bude medzi nimi konečne iné, ako si sadnú v jedálni za jedným stolom, ako sa budú častejšie stretávať a podobne.
Malo to však jeden obrovský háčik.
Margo ráno zmizla a nechala mu len indície, ktoré boli určené preňho.
čím bližšie bol k cielu, tým lepšie spoznal a odhalil pravú tvár Margo, ale aj svoju.

Tak dobre. To by sme mali. Ale toto si môžte prečítať na xx stránkach no nie? :)
Poviem vám, čo som ja vydedukovala z tejto knihy. Aké ponaučenia, aké myšlienky a všetko možné. John Green je v tomto podla mňa odborník, dokáže aj do obyčajného príbehu dať niečo zvláštne. Niečo, čo nás núti premýšlať nad tým aj hodiny po tom, ako sme danú knihu prečítali.
Ako som spomínala, na začiatku ma kniha nejak mocne nezaujala.
Hned' mi napadlo, že Kam zmizla Aljaška je proste číslo 1.
No po dočítaní knihy som si už tak istá nebola.
Všetko to čo som čítala mi na konci dalo úplne iný zmysel ako počas čítania. Taký hlbší.

Poznáme vela ludí. Denne okolo nás prechádzajú, denne sa s nimi rozprávame, prežívame s nimi nejaké zážitky. Máme svojich najlepších kamošov/kamošky. Máme bratov a sestry.
Sme si istí, že ich poznáme, že vieme o nich všetko. že vieme, ako sa v danej situácii zachovajú. Myslíme si, že poznáme čo radi robia, ako sa cítia, čo radi počúvajú/čítajú/píšu.
A to isté si aj oni myslia o nás.
Tak to bolo aj v Kvéčkovom prípade. Myslel si, že pozná Margo. že je taká, akú ju vidí. Všetci okolo si to mysleli. Lenže ked' Margo zmizla a oni prišli do jej izby a zistili, že oni v podstate o nej nič nevedia. Margo si predstavoval každý, ako šťastné dievča, ktoré si robí čo chce, nič ju netrápi... Avšak pod tým všetkým sa skrývalo iné dievča.
A tak to často krát býva aj v našom živote. Ako som vyššie spomínala. Myslíme si, že toho druhého poznáme, avšak často krát býva pravda inde.
Nie vždy je človek skutočne taký ako ho vidíme. Niekedy to býva maska a on sa snaží zakrývať svoje pravé JA a potom nás pravda dokáže prekvapiť. Green to tam aj prirovnal tak krásne, citujem:
"Všetci začíname ako lode s neporušeným trupom. Potom sa nám všeličo stane: odchádzajú od nás blízki, nelúbia nás, nechápeme ich, oni nechápu nás, začneme prehrávať a vzd'alovať sa a navzájom si ubližovať. A trup na niektorých miestach popraská. Ked' sa zjavia prvé praskliny, koniec je neodvratný."

A tým by som asi ukončila tento článok.

Kniha Papierové mestá ma jednoznačne prekvapila na celej čiare a uvedomila som si vela vecí, nejak inak začala vnímať ludí okolo mňa.
Nie vždy za každým úsmevom sa môže nachádzať radosť.
Nie vždy za znudenými očami sa musí nachádzať jednotvárnosť.

Odporúčam vám, aby ste si pusteli túto úžasnú hudbu - https://www.youtube.com/watch?v=wa0q8KX7t44&index=197&list=WL ... Túto skupinu som objavila len nedávno ale chytila ma za srdce.
A ešte vám poviem takú .. zaujímavosť o mne?
Každú knihu si vždy spájam z nejakou pesničkou.
Kam zmizla Aljaška - pri tej som vždy počúvala pesničku od The moth and the flame - How we woke up. 
Aj ked' nie vždy text súvisí aj s tým čo čítam, stačí tá melodia.

Papierové mestá - The war on drugs - Eyes to the wind (začína nejak od 34:00)





No tak toto je proste dokonalá pravdivá myšlienka. Moja duša až zaplesala, ked' som ju prečítala.



A ako vidíte, myšlienky som si musela zapísať do môjho zápisníčka (viac v minulom článku - Moja malá velka zavisloť) Táto závislosť sa prejavuje každú chvílu ked' čítam knihu od Greena ;)...

...

Tak toto by bolo na dnes všetko. Ospravedlňujem sa, že článok je tak extra dlhý, ale tie knihy si to zaslúžia.
Vd'aka Cassandre, ktorá si ma podmanila, a čítať som musela dlho do noci.
Vd'aka Greenovi, ktorý mi vždy vie otvoriť oči, ktorý mi dokáže zmeniť pohlad na svet, názory na ludí, ktorý ma mení.

A nezabúdajte...

človek občas nie je taký, za akého ho pokladáte.

Bibiána

PS. http://skymou.blogspot.com/ --> Blog o fotení :)

Tags:

Share:

4 comments

  1. Absolútne milujem tvoje "názorové články" ... :)
    Tiež som videla mesto z kostí ako film a uplne som sa do neho zamilovala len som nevedela či aj kniha bude taká dobrá, tak som sa aj celkom bála si ju kúpiť :) ako vidím urobila som chybu a rčite si ju pojdem kupiť aj s ostatnými častami a dúfam, že rovnako ako nástroje smrtelníkov tiež sfilmujú :)
    Papierové mestá od Johna mám doma ale som sa ešte k nej nedostala lebo mám rozčítané Zostaň so mnou to by som ti tiež mohla odporučiť ale neni to také dobré podla mna ako KAM ZMYZLA ALIJAŠKA .. :)
    :):) to je asi všetko čo som chcela napísat a príjemný zvyšok večera :):)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súhlasím aj s prvou, aj druhou recenziou. TMI je super séria, aj keď si myslím, že filmy jej nesiahajú ani po päty. Musím uznať, že Lily Collins ako Clary je perfektná, ale kniha je kniha :D Papierové mestá ma rovnako ako teba prekavapili. Prvýkrát ma prekvapili na začiatku, pretože od Johna Greena som čakala niečo viac. A druhýkrát, keď sa to stalo - John Green opäť nesklamal.
    The War on Drugs si vystihla, super skupina. :)
    Môj blog o knihách a myšlienkach: http://zoniaworld.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mesto kostí ale v podstate celé Nástroje smrteľníkov sa stali mojou velkou srdcovkou. Tie knihy sú tak dokonalé a sarkastické poznámky od Jace mi spríjemňujú deň. Už sa teším až preložia aj poslednú knihy. Btw, autorku uznávam o to viac, že v 5. knihe si spomenula aj na Prahu haha :D :D. Inak veľmi pekný článok. Zároveň by som ťa chcela pozvať na moju giveaway: http://sashenageletova.blogspot.sk/2015/01/new-year-giveaway.html#more

    OdpovedaťOdstrániť

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.