Feelings from last days

blue | Tumblr
Ahojte!

Dneska som chcela publikovať nejaký "beauty" alebo "fashion" príspevok, mala som tolko nápadov, a zrazu tu píšem len další kecací článok.
Rozmýšlam, že by som takéto články mohla pomenovať a dať' do nejakej sérii haha :)
Asi ich bolo za poslednú dobu trošku viac ako zvyčajné, avšak moje priority v blogovaní sa dosť zmenili a takéto články ma jednoducho baví písať.

Podl'a názvu vám už možno príde na um, o čom by som chcela kecať dnes.
Tento týždeň bol tak nekonečne pomalý, drastický, nudný a ťažký, že som rada ked' prešiel, ale ani tento další nebude iný.
Momentálne sa nezaoberám ničím iným len - školou, seminármi, učením a podobne.
Kedže sa to snažím všetko stíhať, lepšie sa učiť tak musím iné veci odkladať a nemám tolko volného času. To by mi možno nevadilo, avšak ked' viete, že celá vaša snaha vyšla na nič a všetko sa dokazilo... Taaak nervy najväčšie.

Musím uvažovať nad tým, akým smerom sa bude uberať môj život po strednej, čiže si musím vybrať semináre a premýšlať nad vysokou. Stále sa rozhodujem a stále som si nie úplne istá, čo by ma v živote bavilo robiť, čo by ma naplňalo. Ale mocne ma to ťaká bud' k jazykom (čo je asi pravdepodobný smer) alebo veterina, ale kedže tá je velmi ťažká, tak to bude asi večný sen (kebyže som sa fakt velmi snažela tak by to išlo, to každý poznáme :))

Další týždeň nebude o nič lepší, ale bude toho asi menej, ale už teraz si želám, nech sú velkonočné prázdniny, nech je koniec apríla aby som si mohla s úžasnými ludmi dopriať týždeň mimo Slovenska v najkrajších oblastiach, a hlavne nech už príde to leto.

Chápem úplne, že v živote má čovek ovela väčšie problémy a zažíva väčšie stresy, nechcem tu zo seba robiť chudiatko, ved' takto to má velká časť z nás, aby sme sa dobre pochopili, oká? :)

A tak ako vždy, robím to, čo mojej unavenej pošliapanej duši najviac pomôže - chodím do prírody.
článok tu už raz o tom bol, ako som opisovala lásku k horám. Táto láska ma ešte neprešla a zjavne ma neprejde nikdy :)


Vždy o 16:40 vyrazím z domu a prv ako o 6 ma doma nie je. Väčšinou mám také tie svoje cestičky, kde chodím s Alim (havom) a vždy čakám na západ slnka.
Po celom tom znervozňujúcom dni je toto ako balzam pre mňa.
Stáť na lúke, alebo medzi stromami, mať svojho pesa vedla seba, počúvať to ticho, pozerať sa na zapadajúcú rozžeravenú gulu na oblohe a žasnúť nad sfarbujúcou sa oblohou.
Vtedy mysel vypnem a nepremýšlam nad ničím. V tej chvíli ma netrápi nič. Dokázala by som takto stáť aj celý ten večer a bolo by mi to jedno, pretože v tej chvíli som skutočne šťastná a nič iné mi netreba.
Občas sa len tak započúvam do toho ticha. Ked' fúka vietor a stromy sa ohýbajú - milujem ten zvuk. Alebo ked' mi vietor prejde do vlasov a jemne s nimi trasie.
Ked' ma posledné slnečné lúče šteklia po tvári a všetko okolo je zafarbené bud' do oranžova či červena.
Občas mi je až lúto, že musím odtial už odísť, mám pocit, že tam patrím - do toho kludu. Tam kde niesú ludia, tam kde vás nik neodsudzuje, kde sa nikdo o vás nezaujíma.

Mojím velkým snom, ktorý si dúfam raz splním, je mať dom kdesi v horách alebo to môže byť aj chata. Len nech je to miesto, kde môžem odísť od všetkého a byť tam šťastná.
Musí to byť krásny pocit ráno sa zobudiť a mať nádherný výhlad na hory. Ooch, moje srdce mi až zaplesá (že aké básnické slovo som tu dala) pri takejto myšlienke. Krásny pocit mať klud.




Ked' som kdesi d'aleko v horách tak len vtedy viem, že som skutočne doma, že som skutočne na mieste kde patrím.
čas a všetko ostatné pre mňa prestane existovať.
...

Okrem školy ma v poslednej dobe znervozňujú ludia a to je aj dôvod prečo trávim čas sama momentálne. Ja proste nechápem, prečo sa trištvrtina z nich musí zaoberať úplne nepodstatnými blbými vecami, prečo sa musia trápiť nad niečim čo nemá zmysel. Nebaví ma občas počúvať tie ich reči, ktoré nemajú hlavu ani pätu. Absolútne už nedokážem pochopiť skoro nikoho okolo mňa.
Všetci sa nejak menia, správajú sa inak a robia veci, ktoré by "ako tvrdili predtým" nikdy neurobili.
Snažím sa už nad tým nepozastavovať, netrápiť sa nad tým. Je to už ich vec a život.
A zároveň si uvedomujem, ako málo ludí tu je, ktorým by som viac dôverovala. Možno dvaja traja?
A možno ani to nie? :(
Mám pocit, že ja som vždy taký špecialista vybrať si tých nesprávnych ludí... a potom to zrazu všetko skončí a ja o nich prídem.
Alebo je možno problém vo mne. V poslednej dobe som úplne nervozna, uzavretá a rozmýšlam stále nad niečím (nepíšem vám to tu preto, aby ste ma utešovali alebo podobne, chápete, to len potrebujem kdesi tie svoje pocity vypísať, potom sa človek cíti tak lepšie ;) :))) ale viem, že som fakt z toho všetkého unavená.

A to by bolo asi aj na dnes všetko, vidím, že som popísala toho dajak moc a možno ani väčšina nedošla ku koncu haha :)

Dúfam, že sa vám tento článok o mojich "feelingoch" páčil, že vám možno niečo dal... Nabudúce už urobím nejaký ten beauty príspevok!
Aké pocity ste prežívali vy v posledných dňoch? Kludne píšte! :)
A ak potrebujete nejakú radu, ak sa vám nedarí, alebo potrebujete utešiť, tak mi kludne píšte bud' na email - bibka.li@centrum.sk
na stránku BLOG BIBI BROOKS
alebo na facebook účet FB BIBI BROOKS

Mám vás moc rada!

Bibiána


PS BLOGER ROKA

Share:

4 comments

  1. Krásny článok pri čítaní som skoro ani nedychala :))
    Tvoje kecacie články majú vždy niečo do seba...:) A väčšinou sú to veci, s ktorými mám problém aj ja.. No nemusi to byt problém ale veď sa dúfam chapeme :D :) A vážne ľutujem že nemáme takú krásnu prírody ako ty.. :( Tak ale niečo sa tu nájde :) Ja skôr rada sa len tak prechádzam (V prírode ) niekedy so sluchatkami v ušiach s príjemnou hudbou :) Ale niekedy si to užívam aj bez nej :)
    Hej ľudia sú divny, a predsa každý sme iný. Aj ja som sa v poslednej dobe zmenila a zmenila som názor na dosť ľudí a asi aj oni na mňa.. naše cesty sa pomaly rozchádzajú a chýbajú mi časy čo bývali :/
    Tak to by bolo asi všetko čo som mala na srdci :D
    P. S. Krásne fotky (naozaj máš talent; )) + pekné metafory ( zdá sa mi že to ten článok ešte zlepšilo :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. to je tak strašně dokonalý článek... já nemám slov, bibi :)))
    http://dianegrover.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Veľmi sa s Tebou stotožňujem :-) Takisto milujem prírodu, hory, lesy. Cítim sa tam neskutočne pokojne a na ničom inom mi vtedy nezáleží.. čo sa týka Tvojho postoju k ľuďom, takisto Ťa chápem. Najmä v škole sa cítim rovnako ako to Ty opisuješ vyššie. Asi som sa zmenila v poslednej bode, pretože nestojím o prítomnosť a reči istých ľudí. Snažím sa to analyzovať, hľadám dôvod a hlavne sa s tým zmierujem a vravím si, že je to normálne a v pohode. :-) Krásny článok.

    justaddcourage.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.