Society Today



Občas ked' mám čas, napríklad čakám na autobus, tak sa snažím pozorovať ludí.
Nemyslím žiadne "creepy" pozorovanie alebo čumenie sa na niekoho.
Proste ich pozorujem a istým spôsobom ma to baví.
Ked' vidím niekoho usmiať sa, rozmýšlam, čo pekné dotyčnému prišlo na um.
Myšlienka na niekoho, koho má rád? Alebo si spomenul na nejaký vtip či vtipnú situáciu?
Ktovie.
Alebo sú tu ludia, ktorí sa tvária neutrálne a nedávajú nič najavo. Občas zachytím ich pohlad a rozmýšlam, či tiež pozorujú ludí ako ja, alebo sa ich snažia odhadnúť. A či ich práve napadlo to, čo mňa.

Vzápätí prichádza autobus a všetci sa k nemu pohnú.
Sú tu isté typy ludí, ktorí sa tlačia len aby si mali kam sadnúť, d'alej sú tu takí "neutrálni" by som povedala a potom flegmatici, ktorým je jedno či budú mať miesto alebo nie.
Stojím už skoro pri dverách, predo mnou sú - jedna babka a mladšie dievča a vedla nich postarší pán.
Idú mu dať prednosť, lebo tam stojí už dlhšie, ale on sa iba usmeje a povie:
"ále, kludne ibajte vy, ja mám času dosť."

Celkom obyčajná veta, či? Myslím, že vás asi nenadchla. Možno by nenadchla ani mňa, kebyže ju iba tak čítam na nejakom blogu a nezažijem takúto situáciu priamo.
No v tej chvíli sa mi táto veta zapíše do hlavy a celou cestou nad ňou rozmýšlam a snažím sa prísť nato, prečo si ju neustále opakujem a snažím sa nezabudnúť na ňu.

Zrazu mi to napadne. Je tu istá vlastnosť no neviem či sa to dá nazvať zrovna vlastnosť, alebo je to taký novodobý životný štýl , ktorú majú skoro všetci ludia naokolo rovnakú.
Dalo by sa povedať, že hlavne tá mladšia generácia a tým je "náhlivosť".

.

žijú v neustálom strese aby všetko stihli vybaviť, porobiť. Po meste behajú ako splašení, v obchodoch len aby našli najlepšie zlavy, v autobuse sa tlačia aby mali najlepšie sedenie, prechádzky vypadajú asi tak, že idú 20 minút stále pozerajúci sa do telefonu či sa niečo náhodou nezmenilo.
Jednoducho povedané, občas mám pocit, že ludia sa zabudli dívať okolo seba, nevšímajú si okolie, nevšímajú si rôzne veci a detaily.

Nesnažia sa aj v každodennom zhone nájsť si kúsok času uvolniť sa a je jedno kde, taktiež sa nesnažia spomaliť svoje tempo aspoň na chvílku a užívať si aj nejaké malé momenty.
Treba si aj počas hektických dní nájsť nejaký svetlý bod.
Väčšina ludí žije zo dňa na deň a tie dni plynú a plynú, akoby boli stále jeden. Až primoc sa na seba podobajú.

Skúsme sa raz zastaviť a otvoriť oči.
Otvoriť ich ale poriadne. Nadýchnuť sa, zvolniť tempo, užívať si minúty a nachádzať v nich nejaké potešenie.

Dvere autobusu sa zatvárajú a ja sedím s ostatnými ludmi, ktorí majú podobnú trasu domov ako ja.
A práve sa jedno dievča pekne usmialo. Snád' si uvedomilo, aký je dnes krásny deň - stvorený trebárs aj na prechádzku.

Bibiána

www.skymou.blogspot.com

Share:

6 comments

  1. Skvely clanek Bibi ^^. Souhlasim ze je doba hrozne uspechana, nikdo na nic nema cas. Hrozne hezky jsi to popsala.
    http://nellylove99.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Včera som tiež dopísala článok na podobný štýl(konečne po týždni) a som rada, že má niekto podobný pohľad na súčasné dianie.... Mám pocit, že keby polovici ľuďom pred nosom (či už priamo alebo nepriamo) ležala stoeurovka, že si ju v rámci rýchleho tempa ani nevšimnú..
    http://with-love-vii.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Přesně si to vystihla:)
    Sem ráda, že nejsem jediný člověk, který to vidí takhle.
    PS: Máš skvělé články:3:))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Úplne nádherný, dokonalý a pravdivý článok..:)
    Tiež mám takú "úchylku" presne takéhoto typu pozorovania ľudí :D Všímam si ich reakcie, pohyby a rôzne veci a tiež sa nad tým zamýšľam, že čo koho rozosmialo. Vidia ma že si ich všímam? Všíma si aj niekto mňa? :) Tiež som patrila do tej skupinky ľudí, ktorí si nič nevšímali hladeli len rovno, pred seba a stále sa niekam ponáhlali. :) Ale v poslednej dobe sa všetko zmenilo. Moje rozhodovanie, správanie, činy. Trávim viac voľného času s tým, čo ma baví. Všímam si všetko okolo mňa. A zisťujem, že som sa zmenila, či k lepšiemu to už sama posúdiť neviem, ale tá zmena je príjemná. Ani poriadne neviem čo ma tak zmenilo, ale rozhodne som istá, že možno iný žáner kníh a osoba s ktorou som sa bavila o všetko. :) Preto ak niekto číta tento komentár, tak skúste niečo nové, spoznať nových ľudí, vyskúšať čítať opačný typ žánru(ako ja). :) To je asi všetko čo som mala na srdci :D Prajem pekný deň :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Aj ja pozorujem ľudí, hlavne v autobuse ak stojím a uvažujem, prečo sú väčšinou takí zamračení, vyzerajú nahnevaní akoby im niekto zjedol večeru. Ja sa snažím usmievať za každých okolností a zistila som, že je to vcelku nákazlivé, skrátka rada robím ľuďom radosť.
    Bianka

    OdpovedaťOdstrániť

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.