Západy slnka a moment


Všetci poznáme chvíle, ked' si prajeme, aby sa čas dal jednoducho zastaviť. Och, a ako si to niekedy prajeme.

Ja som dneska podvečer (neskoršie ako som zvyknutá) išla s mojím hafanom na prechádzku (už dva dni sme neboli, to je katastrofa) a naskytol sa mi takýto úchvatný pohľad, ako môžte vidieť na fotke.
Proste mi padla sánka. A mala som ju spadnutú celý čas, ako som kráčala na vrchol kopca a späť.
Nedokázala som z tohto divadla na nebi odtrhnúť svoj pohľad.
A tak som si proste sadla na polorozpadnutú lavičku, odkaľ sa mi naskytuje nádherný pohľad na rôzne kúty mojej dedinky, zarozmýšľala som sa, započúvala som sa do ticha, ktoré panovalo.
A práve to je jedna z vecí, ktoré na západoch tak milujem. Všetko je zrazu iné, pokojné.
Akoby všetko vedelo, čo sa blíži.
že deň odchádza a nastáva noc, ochladí sa, zotmie sa a všetko sa pripravuje na spánok. teda, nie všetko.


Môj peso sa ku mne pritúlil a tak sme sedeli, bez slov, ako inak:) Potrebovala som trošku vypnúť a prestať sa neustále umárať tými istými otázkami, ktorých odpoveď aj tak nikam nevedie.
Rokmi sa zo mňa stal hrozný "thinker". Niekedy mám tak vela myšlienok, že ich ani nedokážem utriediť a stále mi lietajú v hlave sem i tam.
Dneska som premýšľala hlavne o stužkovej a mojich vzťahoch k ľudom a o tom, ako sa niekedy správam.

No k stužkovej... čo vám poviem. Bude to nádherná udalosť. Ale zároveň tak veľmi ako bude krásna a aj zábavná, bude aj smutná. Ukončenie detstva a začiatok dospelosti. Ja viem, že v podstate to sú len také frázy, ale niečo na tom je. Maturita nemá už nič spoločné z detstvom. Je to už kúsok z dospeláckeho sveta. Ešte taký mierny by som povedala.
Mňa skôr ale trápi to, ako veľmi mi celá stredná bude chýbať. Ako mi budú chýbať ľudia z triedy, naše triedne vtípky, naša úžasná triedna, teta z bufetu a rožky typu "raz za čas tak nájdete vlas, alebo niečo podobné", stresy pred hodinami, rezignácie pred písomkami a mnoho mnoho iných vecí...
Viem, že vela ludí sa na strednú sťažuje, ale ja sa jednoducho nemám prečo.  Toto obdobie sa zapíše do mojej mysle, srdca navždy.
Ked si o pár desiatok rokov pozriem video zo stužkovej, fotky a videá ako tak, rozplačem sa. Bože, som strašne emotívna v týchto veciach. Spomienky ma doslova zabíjajú.


Domov som prišla a už bola skoro tma. Vystískala som ešte Aliho (niekedy ho nemôžem pustiť), spravila som si skvelý púpavový čaj s pravým medom (milujem med) a teraz ležím v spálni pri babke, pozeráme nejaký kvíz v telke a zachvílku jej poviem nech mi zapletie vlasy. Pokial máte rovné, a chcete ich mať pekne vlnkaté, umyte si ich, vysušte, zapleťte odzhora a nechajte ich tak po celú noc. :)


Uvidíme sa pri dalšom článok, už ich mám pre vás kopec, lebo som zistila, že tu je neskutočne vela tém, vecí o ktoré sa chcem s vami podeliť! :))

Bibiána

Share:

0 comments

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.