4 dvere


Jednou z najdôležitejších ľudských vlastností, je schopnosť vysporiadať sa s bolesťou. Myslím tým nielen bolesť fyzickú ale hlavne psychickú, ktorá býva často krát omnoho horšia. Človeku trvá dlhý čas, kým sa z nej dokáže zotaviť, ale nikdy ju nedokáže prekonať úplne. Vždy tu bude tá malá jazva na jeho duši, ktorá mu bude pripomínať ťažké časy. Celý tento proces by som prirovnala k 4 dverám mysle , ktorými v jednotlivých fázach prechádzame.


Ako prvé sú dvere spánku.
Spánok. Myslím si, že sa vám pri tomto slove vybaví pocit bezpečia a teplá postel', do ktorej sa môžte ukryť. Spánok je životne dôležitý, lebo je to stav odpočinku, vďaka ktorému si môže naše telo a naša mysel' oddýchnuť, doslova vypnúť a zabudnúť na všetko okolo nás a hlavne na problémy, ktoré nás obklopujú .
Spánok nám poskytuje úplný únik od reality a všetkej jeho bolesti. Ved' uznajte, zranený človek často upadá do bezvedomia. Ked' sa človek dozvie hroznú správu - omdlie. Myseľ' sa takto snaží brániť pred bolesťou a to tým, že prekročí prah dvier spánku.
Ako druhé sú tu dvere zabúdania a sú veľmi podstatné. V živote nás stretne veľa ťažkých chvíl a utrpíme veľa ťažkých rán z ktorých sa občas naša duša nedokáže úplne spamätať a zahojiť. Tieto ťažké rany sú veľmi bolestivé a liek proti nim neexistuje. Dá sa povedať, že v tomto prípade úslovie "čas zahojí všetky rany" je nepravdivé. Čas dokáže zahojiť ľahké rany ale tie ťažké, ktoré sú ukryté hlboko v nás budú stále pri nás, budú nás mučiť a trýzniť a preto ich musíme ukryť do druhých dverí.
Občas je naša myseľ vystavená obrovskému stresu, otrasu, že nedokáže nič iné, iba sa ukryť do šialenstva. Znie to možno šialene, ale je to veľmi prospešné pri procese uzdravovania svojej mysle a dávania sa do poriadku. Myseľ chce uniknúť bolesti a realite, ktorá jej ju tak ukrutne spôsobuje, preto musí vkročiť do dverí šialenstva. Tento proces môže byť nebezpečný, ak si myseľ zvykne na tieto dvere a na úľavu, ktorú jej poskytujú a preto sa nebude chcieť vrátiť späť do krutej reality.
Ako posledné tu máme dvere smrti. Smrť pre nás predstavuje niečo záhadné, neprebádané a nepreskúmané. Je to niečo, čoho sa obávame a zároveň sme tak zvedaví čo bude a ako to celé skončí. Smrť predstavuje úplne posledné útočisko a keď sa preň rozhodne, niet cesty späť. Utrápené duše sa majú z týchto dverí radosť. Ved' predsa po smrti nás už nič raniť nemôže, alebo aspoň tak nám to tvrdia.


---

Aby ste sa nezlakli, v rozpísaných príspevkov som našla tento zabudnutý článok, ktorý vlastne ani článok nemal byť, iba som si písala úlohu na sjl na tému 4 dvere mysle, a kedže moje myšlienky rýchlo prúdia a pero to zachytiť nevie, lepšie sa mi píše na notebooku.
Rozmýšlala som, že to môže byť zaujímavé krátke čítanie pre vás niektorých, taaaak to teda máte tu.

Ináč, včera som si zdobila izbu už na Vánoce, a premýšlam, že vám dekorácie ukážem trošku netradičnejšie, ako iba obyčajným článkom..Dúfam, že z toho vyjde niečo zaujímavé.

Zatial' sa majte! :)

Bibiána



Share:

0 comments

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.