Prečo


Prečo.

Zem je pokrytá slušnou vrstvou snehu, no nie takého toho protivného, mokrého, ktorý nám vytáča kútiky úsť smerom dole.
Je to jemný sneh, jemný ako ked' vám prejde maminina ruka po líci. Pohladiť.
Mala som chuť si naň ľahnúť, tak prečo si taký smiešny sen nesplniť?

Ležala som na tom istom mieste, ako pred niekoľkými rokmi.
Dívala som sa na to isté miesto na nebi ako pred niekoľkými rokmi.
A predsa... a predsa nebolo už nič rovnaké.
Svet už bol iný. A aj vtedy moje oveľa mladšie JA pochopilo, ako čas plynie. Aký je to pán a ako ho neovplyvníme.
Dívala som sa na kúsok oblohy, ktorý som si dovolila ukradnúť, dovolila som si nechať ho nachvíl'u pre seba. Nebo je obrovské. Je možné, aby každý z nás vlastnil kúsok z neho? Kto má vlastne o to záujem? Koho to vlastne napadne.

Ležala som na tom istom mieste, ako pred niekoľkými rokmi.
Zavrela som oči a počúvala som ako znie život. Počula som všetko, čo si normálne nevšimnem. Nevšimneme.
Počula som, ako moje pomalé nádychy a výdychy narúšajú ticho. Počula som, ako sa oblaky hýbu. Cítila som ich.
Počula som v diaľke šumenie stromov. Ten úžasný zvuk, ktorý človeka naplní pokojom.
Cítila som, ako sa mi zdvíhajú kútiky úst.
Som blázon. Ale zjavne mi to nevadí. Zjavne ním budem navždy.

Snažila som sa premýšľať nad všetkým. Rada premýšľam, ked' je o čom.
Premýšľala som, prečo si ľudia neľahnú do snehu. Prečo sa nezapočúvajú.
Prečo si neurobia pauzu a prečo si nezačnú všímať svet okolo. Prečo si neuvedomia, o čo všetko prichádzajú, ked' svoj pohl'ad neustále klopia k zemi. K mobilom. K nebu.
Prečo sa neradujú z malej vločky, ktorá im spadne na odhalenú ruku, pretože si nedali rukavice.
Prečo ich nepoteší ani jedno pohladenie lúčov slnka. Prečo si nezačnú len tak pospevovať a tancovať. Prečo vždy pôsobia upäto. Prečo sa nesmejú tak často a prečo im to robí problémy.
Prečo neprivoňajú k vetvičke stromu. Prečo to necítia. Prečo im občas vypadne malá slza, ked' si myslia, že ich nikto nevidí. Prečo sa snažia pôsobiť šťastne, aj ked' sa ich vnútro pomaly rozbíja na kúsky. Prečo nedokážu povedať, osobe, ktorú milujú, že ju milujú. A prečo je potom neskoro.
Prečo.
Prečo, prečo, prečo.
Preto lebo?
Sme zviazaní. Navždy, ak sa nepokúsi zmeniť to.
Dovtedy nemôžme počuť, ako život znie.


Bibiána

Share:

0 comments

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.