Zmena je dobrá a ked' je lepšie niečo nechať odísť


Uvažovali ste už niekedy v živote, aké sú zmeny podstatné? A ako ich nevnímame počas toho procesu ked' prebiehajú, až dospejeme do istého bodu, ked' sa obzrieme späť a vidíme, čo všetko je zrazu iné? A my to nespoznávame?


Kedy naposledy ste si uvedomili, že niečo sa radikálne zmenilo? či už vy, alebo niekto iný, alebo toto a toto.
Mňa väčšinou tieto "poznatky" udrú vtedy, ked' to najmenej čakám. Mám pocit, že niečo dokonale poznám, alebo ešte lepšie niekoho poznám, ked' zrazu zareaguje úplne ináč a mne to vyrazí dych.
A potom mi zrazu napadne, že toho človeka mám zaškatuľkovaného takéto, akým bol pred rokom, lenže to už pravda nie je. A ja sa musím prispôsobovať tomu, aký je dnes. A skoro vždy mám pocit, že to nezvládnem. 
Jedna vec je, ked' sa meníte vy sami, ale ked' je to niekto iný, zrazu máte pocit, že svet, ktorý ste poznali je vám už neznámy. A preto vás to občas vydesí a snažíte sa tváriť, že je všetko fajn, ved' nejak to prejde.

Zmien sa vždy nebojím. Niekedy sú nevyhnutné a treba ich vykonať. Niekedy nás posunú neuveriteľne dopredu, aj ked' potom máme možno pocit, že nič sa nezmenilo. Výsledok si uvedomíme neskôr.
Treba ísť do nich a treba ich vyskúšať.
Robiť aj malé malinké zmeny. Tu mi tak napadá jeden môj príklad, úplne taký banálny, možno na zasmiatie. Ked' idem ráno do školy, tak od autobusovej zastávky mi to trvá tak 15-20 minút ku škole a väčšinou chodievam jednou cestou, kde ide kopa ďalších žiakov. Mám z toho občas menšie nervy a nebaví ma to za niekym sa vliecť, ked' ho nemôžem obehnúť, a jednoducho ma to strašne nebaví. No je tu viac možností, ako sa do školy dostať, a medzi ňu patrí aj cesta, po ktorej nechodí vela žiakov a prakticky kráčate sami. Tak jedného dňa som sa rozhodovala, či ísť ňou, lenže ja ked' mám niečo zaužívané, ťažko sa toho zbavím, a preto to vždy zavrhnem. No tento deň som na ňu z ničoho nič zabočila a zrazu ma obklopilo ticho. Všetky rozhovory zrazu zatíchli a ja som videla iba odchádzajúce chrbty. Tak som kráčala ďalej po tejto ceste a cítila som sa úplne pokojne a až spokojne, lebo som si šla svojim tempom, nikto nebol okolo a zrazu cesta do školy nebola taká zlá... Je to bláznivé, však? :)
Ale taký je celý môj život asi... Ale nie, jednoducho, toto bol len taký malý príklad. úprimne teraz sa normálne teším na cestu do školy, lebo znova to bude 10 minút, ktoré si ukradnem iba pre seba. A to všetko vdaka mini zmene ranného programu. :-)

Kedy ste urobili naposledy vy takúto drobnú zmenu a pritom zmenila toho vela? 
(Všetko okolo mňa sa mení, no svet ostáva rovnaký.)

Vrámci zmien sa stáva, že občas musíte vela vecí nechať odísť z vášho života. A to obyčajne býva tá najťažšia časť. Ale viete o čom hovorím no nie? :)
Na to, aby som sa posunula v istých veciach som napríklad musela nechať odísť l'udí, ktorí ma nikdy neposúvali ďalej a prakticky sťahovali dole. Musela som nájsť tých správnych. A ked' sa tak stalo, život sa stal opäť o niečo krásnejší, hah...

"I'm ready to accept it."


Ani neviem, prečo som mala dnes chuť vyjadriť sa k niečomu takémuto, no ked' raz začnem. nemôžem sa zastaviť. Ak chcete niečo zmeniť, jednoducho choďte do toho, a nebojte sa.
Budem rada, ak sa k článku vyjadríte :)

Uvidíme sa pri ďalšom článku, a taktiež ak máte nejaké žiadosti, alebo návrhy o čom by ste chceli, aby som napísala, nebojte sa vyjadriť. Bola by som moc rada, kebyže viem,čo mojich čitatel'ov zaujíma! :)

Prajem vám pekný večer 

Bibiána

Share:

2 comments

  1. Super článok! Máš skvelé myšlienky a popri čítaní tohto článku som sa zamyslela o mnohých zmenách čo sa mi udiali za poslednú dobu..aj ten príklad s tou cestou sa mi veľmi páčil :)

    OdpovedaťOdstrániť

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.