Milujem veselých, otvorených a úprimných ľudí

Veľmi úporne premýšľam, ako začať dnešný článok.

Niekedy má jednoducho človek v hlave toľko myšlienok, že nevie, čím začať skôr a nakoniec to ani nesformuluje tak ako chce. Niežeby to bol môj prípad.

Týždeň nebol nový článok, pretože som makala na brigáde (aby som v konečnom dôsledku tie peniaze minula na veci, ktoré nepotrebujem, tentoraz to neurobím! ) a pomedzitým žila intrákovy život. Taká predpríprava na vysokú školu, hah.
Neustálym sa presúvaním, cestovaním, spoznávaním, sme sa s kamarátkou stretli s rôznymi ľudmi, a musím uznať, že kopa z nich nám utkvela v pamäti. čím to je?

Je to práve tým, že patrili medzi ľudí, ktorí sú takí otvorenejší, nemajú problém dať sa s tebou do reči na akúkoľvek tému.
Takých zbožňujem, strašne strašne moc. Neviem, čím to je, ale milujem, ked' sa rozprávam s niekým cudzím a zhodneme sa na niečom. 
Je to také.... super. zaujímavé.
Sme pre seba len cudzincami, ktorí majú svoje životy, a predsa sa stane, že sme si pre seba ukradli zopár minút a vytvorili vlastný svet. 
Odhalíme kúsok seba, hovoríme o svojom živote, zážitkoch a poznatkách a naopak počúvame, čo nám hovorí ten druhý dotyčný.
častokrát sú to úplne zaujímavé vety, ktoré sa ucelia do celkov, na ktoré len tak nezabudneme.
Alebo už len to, že prehodíte nejaký pokec, vám môže zlepšiť náladu, či vám ubehne čas, pokiaľ dlhšie cestujete.

Napríklad, ja a Ad'ka (stará cestovateľská dvojka) sme raz cestovali do Bratislavy vlakom, a už na nástupišti prešiel okolo nás mladý sprievodca, ponáhľal sa, no napriek tomu som si všimla, ako sa díva na nás a usmieva sa.
No a život sa opäť s nami raz zahral, pretože ked' sme sedeli v našom kupéčku, a prišiel sprievodca, tak hádajte čo, bol to ten istý, ktorý sa na nás usmieval. 
Pôsobil veľmi príjemne a ked' odišiel mali sme z neho dobrý pocit. Neskôr šiel okolo nášho kupé znova, a my sme sa akurát na niečom smiali a on zachytil náš pohľad, tak doslova cúvol, otvoril dvere a so smiechom sa nás opýtal, čo sme také vysmiate. A potom sme sa až do BA, ked' mal čas, rozprávali a cesta ubehla strašne rýchlo.
Povedal, že je taký otvorenejší, a rád sa pozhovára s hocikým, len nie každý je na to. 
Bol celý vysmiaty, ku každému naokolo bol milý a viacerým ľudom to vyčarilo úsmev na tvári. 
Kiežby bolo takých ľudí viac, že?
V dnešnej dobe mám pocit, že je viac IN, ked' sa človek tvári úplne arogantne s nezáujmom sveta okolo seba.

Bolo tu viacej takých momentov a ja si každý z nich veľmi cením. Tieto rozhovory si celkom uchovávam, lebo kopa z nich je až priveľmi zaujímavá, aby sme na ňu zabudli.
Na svete je obrovský počet ľudí, ktorí nám majú skutočne čo povedať, niečo, čo môžme sami využiť, môžu nás niečomu priučiť, zaujať, vysvetliť nám niečo nové.
Netreba byť zadubený, a ignorovať svet okolo seba neustále, a vlastne, čudovali by ste sa, ale len pohľad na človeka, ktorý sa usmieva môže niekomu zlepšiť deň.

\\\\\\\\

To bol len taký kratučký post od mňa na dneska, bavia ma také písať, ked' vám chcem povedať niečo takéto z "hlbín" mojej duše, netreba veľa slov.

Tak idem si ja zobrať zmrzlinu, knihu a sadnúť si von, síce sa nejak mračí, ale je aspoň teplo.
Aj vy si užívajte letoo, a pokiaľ máte nejakú zaujímavú skúsenosť s niekým, kto sa vám prihovoril, kľudne sa zverte! :)

Bibiána

Share:

1 comments

  1. Aj ja milujem takýchto ľudí ak to nie je až príliš samozrejme :D napriklad ako ked stretneš jedného uja 2x za sebou..a ten vobec nepočúva čo hovoríš :D (..maybe je po anglicky možno ) :DDD

    OdpovedaťOdstrániť

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.