4 dni oddychu, dovidenia zajac


Ja a balenie? 
Niekedy dávno, ešte ked' dinosaury žili, mala Bibi takú úchylku zabaliť si do kufra či iných inštrumentov celú svoju izbu. Potom na dovolenke pomaly zistila, že z tých vecí využije tak okrem čistých ponožiek a spodného prádla na každý deň, asi ešte dve veci a koniec. Hah.
Teraz na zemi sedí, síce o niekoľko rokov staršia Bibi, ale tiež má nutkanie si zabaliť sprostosti, no snaží sa krotiť.
Preto si najprv nahádže na zem všetko, čo potrebuje, a potom to ešte redukuje.

No, aby som vás trošku uviedla do obrazu, zajtra idem konečne do Tatier s rodičmi na pár dní, preto toľké balenie. Vlastne pre mňa je najhlavnejšie zobrať fotoaparát a hlavne nezabudnúť pamäťovku, v poslednej dobe som na to expert.
Stráááášne moc sa tam teším. Okrem toho, že milujem Tatry a prírodu, zbožňujem aj naše rodinné výlety a obzvlášť tento. 
Boli sme aj minulý rok, a vtedy som mala trošku rušné obdobie, no ten pobyt mi tak strašne prospel, že som mala problém z penzionu odísť.
Aj tento rok sa tam chystám s tým, že si chcem maximálne oddýchnuť a to tak, že zabudnem na sociálne média. Síce sa možno neudržím a postnem niečo na môj instagramček, ale ináč chcem zredukovať fejsbúk, to je zabiják času. Chcem si proste od všetkého oddýchnuť a nabrať aj síl.
Chcem si vyčistiť a zresetovať hlavu v piatok podvečer si zresetujem hlavúúú a hlavne stráviť čas s mojou rodinou. No lenže už to vidím, ako budeme s bratom do noci robiť bordel, a smiať sa na našom hroznom humore. Ale vznikajú z toho super spomienky. A je sranda, ako starneme s bratom, tak si viac rozumieme a sme tolerantnejší,. ja som bola vždy vedúca a on ten otrok
Minulý rok sme mali nádhernú izbu s výhľadom na Belianske Tatry. A jedlo. Ach. Penzion varí neskutočne skvele, a robia rôzne zmrzlinové poháre, určite si dáme jeden na terase.  a skoro vždy tam je nejaký pekný mladý čašník

No, deň 369. a stále nie som pobalená, ale to sa vstrebe.






Hlavne, že mi tu hrá hudba, píšem článok a rozmýšľam úplne nad niečím iným. 
Dneska sme si konečne bookli aj dovolenku, takže sa môžem radovať d'alej. Ale zas blednem pri myšlienke na školu. 
Zatiaľ mi vyhovuje sladké nič nerobenie.
Ale viete čo? Neviem čím to je, ale ako malá som sa veľmi tešila na prázdniny... aj na všeličo iné, úplne inak som ich vnímala, a teraz, je všetko trošku iné, úplne cítim ten rozdiel medzi zmýšľaním detí a dospelých. Ako dospievame, veľa vecí pre nás naberie sivastý odtieň...


A taktiež som sa stala pre mojich rodičov a brata niečo ako navigátor a sprievodca v jednom, hah.
Za všetko sa chcem podakovať google mapám, d'akujem.
Zatiaľ som spísala zopár vecí, ktoré chceme omrknúť, neviem či sa vyberieme vôbec na nejakú túru, lebo my sme už úplní invalidi, oco má napuchnuté koleno, mňa s mamou bolia kríže....čo len z nás bude. No nádherné hory máme aj tu, a chodíme do nich neustále, takže na Tatry sa stačí aj pozerať. Ale ja ešte vymyslím túru, znesiteľnú pre nás. :-) No okrem toho rada objavujem jaskyne, hrady a zámky, a vôbec mestá, takže teraz je na to skvelá príležitosť. Slovensko má veľa skvostov, ktorými sa môže pochváliť.



Ináč, len tak mimochodom, beriem zo sebou aj gopro, a premýšľam, že by som všeličo potočila, a ak by sa mi zábery páčili, tak by som to mohla nejak zostrihať do nejakého krátkeho videjka a hodiť to na yt. čo na to hovoríte? Uvítali by ste niečo také? :-)









Už sa idem venovať dobalovaniu, mimochodom, musím ešte nejak poriešiť vzhľad blogu, tak sa neľakajte rôznych štádií. 

A úplne odveci, včera som dopozerala poslednú časť 6. série seriálu Skins. Na chvíľu som nevedela, ako mám v živote pokračovať d'alej. :)

Dobrú noc, a ozvem sa o niekoľko dní♥



Bibiána.

Share:

0 comments

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.