Najprv história, potom čistý vzduch v pľúcach


Tak, a som opäť doma. Oddýchnutá, spokojná a najedená.
Bože, v tom našom penzióne tak dobre varia, a "švédske stoly" na raňajky ponúkajú toľko jedla... človek by si na to aj zvykol, a potom príde domov a je spokojný s dvoma párkami s rožkom.
Opäť som mala ťažké srdce pri odchode, ale tak domov je domov a okrem toho si nesmiem so sebou veľa spomienok a hlavne fotiek, lebo ako ma poznáte, možno nepoznáte, tak fotím všetko vždy a všade. Preto aj mám momentálne v novom priečinku "Tatry 2017" vyše 500 fotiek.
Rozmýšľam, že najkrajšie fotky hodím na svoj druhý blog skymou.blogspot.com tak ho určite kukajte. :-)

čo sa týka počasia, to bolo všelijaké, a už som čakala, že bude aj snežiť. Prvú noc brutálne lialo, následne mrholilo celý deň, a na turistiku sme sa mohli vybrať až na tretí deň.
Ten "mrholejúci" deň sme využili na návštevu hradu v Starej Ľubovni.
Milujem hrady, zámky, zrúcaniny a múzeá.
Je zaujímavé kráčať miestnosťami, chodbami, kde kedysi kráčali králi, princezné, vidieť ako sa vtedy žilo, aké predmety sa používali. Taktiež je zaujímavé spoznať históriu každého hradu, je jasné, že si nezapamätáme všetko, čo sme o konkrétnom počuli, no aspoň niečo nám utkvie v pamäti.
Ľubovniansky hrad bol veľmi zaujímavý, pri výklade historie som sa tešila, pretože som sa niečo z toho učila na maturitu (ked' človeka potešia také maličkosti, haha), navyše sme mali veľmi zlatú sprievodkyňu, no jediné čo mi vadilo bolo, že sme boli obrovská skupina a tak sme sa všade museli tlačiť a to nemám rada.
Rada sa zastavím pri všetkom, prečítam, čo je k tomu napísané, a tu sa to nejak nedalo.
Joj, celý čas mrhlolelo, čiže sme vyzerali ako také zmoknuté kury, ale tak aspoň som zažila prehliadku hradu pri inom počasí, než je to krásne slnečné.
Dokonca, som mala možnosť odfotiť sa s orlom, bože, ten bol riadne ťažký. Ale celkom ma zaujíma, ako sa také vtáky cvičia. človek asi musí mať trpezlivosť, tá sa u mňa nevyskytuje často, ale obas sú tam nejaké záblesky, okrem toho sme ešte išli hore na vežu, s mojou klaustrofobiou, a odtiaľ bol pekný výhľad, ale akurát tak na mesto, kedže hory boli zahalené hmlou.
Cestou k autu som zistila, že mi nechce ísť objektív na foťáku, takže som revala celé dni, a spokojne sme sa pobrali na obed. To vám len tak odporúčim, pokiaľ ste v Starom Smokovci a chcete sa dobre najesť, tak zajdite do Bistra, varia tam úžasne, hlavne sviečkovú.
No a ked' tu už stále rečním o fotkách a plači pre objektív, hodím vám tu zopár vydarených :



(všimnite si tú kvapku na objektíve) velice krásna









Na druhý deň nám našťastie počasie už prialo, tak sme sa vybrali na túru na Biele Plesá a potom sme si to šinuli rovno na zelené pleso. Túra to bola jedna z najkrajších aké som absolvovala. Cesta od šalviového prameňa ku Bielym Plesám bola zaujímavá, lebo sme stretli dokopy asi 5 ľudí, ináč sme boli stále sami. Les bol nádherný, úplne pokrytý machom. Lenže všetky tieto pekné pocity opadli, ked' sme zbadali aj odvrátenú stranu Tatier. Ochranári, kde ste? Namiesto toho radšej investujme do záchodov v chatách pri plesách



Až duša zaplače, tak vám tu teda ukážem krajšie zábery.







Počasie bolo akurát, pretože nebolo ani stašné teplo, ani strašná zima. Taký zlatý stred.
Ked' je človek tak d'aleko v horách, preč od všetkého, tak sa zrazu cíti tak voľne. čistý vzduch v pľúcach, problémy nachvíľu bokom a môžme si vychutnávať tie výhľady na okolie, tú nevinnú prírodu a mohutné hory. 



To by bolo všetko o mojej mini dovolenke s rodinou, boli sme aj na iných miestach, no chcela som obkecnúť tieto dve najviac. 
Taak sa majte, ozvem sa zas nabudúce.
A určite nezabudnite spomenúť, kde ste boli tento rok na dovolenke a čo sa vám na nej páčilo.



Bibiána.

Share:

0 comments

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.