Lietavský (čo) hrad


čauky mňauky, dneska som zmokla ako také úbohé kurča a v buse som sa cítila ako posledný mohykán, ale výlet na Lietavský hrad vlastne na akýkoľvek hrad je teda vždy dobrý nápad. 
Bola som tu prvýkrát, ale mám pocit, že nie posledný, kedže je pomerne blízko a určite si ho chcem vychutnať počas jesene, ked bude príroda nádherne sfarbená.
A tak som schmatla foťák, kopu jedla akoby išla apokalypsa a fachala na toto miesto.
Vždy ma fascinuje ako sa niekto dokáže orientovať na mieste kde v živote nebol, alebo napr. aj ked' cestuje verejnou dopravou, vie, kde má vystúpiť a podobne.... Ja mám väčšinou so sebou nejaké tie psychické podpory, inokedy nie panika nastupuje, ale dneska sa stal taký milý incident, že sme sa opýtala autobusára, ktorá zastávka je najbližšie k hradu, tak nám ju vyťukal, sedíme, už ideme okolo nej, no nezastavil, tak premýšľame čo rýchlo robiť, ked' zrazu zastaví pri nejakej odbočke, usmeje saa ukazuje, že máme vystupiť, že je to priamo cesta na hrad. Tak sme boli celé nadšené a jednoducho nám to hned' zlepšilo deň, tým aký bol milý. To bol začiatok.
Potom sme kráčali hore kopcom, počasie bolo úplne akurát - ani teplo ani zima. Cestou sme stretli kamarátky ovce, všetci sme ovce, šli sme dalej, stretli milého dedka, potom nasledovala cesta cez les, tá bola nádherná, les mal také zvláštne čaro.


No a potom sme uvideli šípku smerom ku hradu a samotný hrad. Nádhera. Neviem prečo, ale hned' si ukradol kúsok môjho srdca a to ani nemusí mať strechu a kopu miestností.
Sú to iba ruiny, a príroda, ktorá je všade okolo, no vytvára to nádhernú scenériu. Momentálne sa prerába, čiže tam bolo zopár pracovníkov a okrem toho zopár turistov. Všade bol nádherný kľud, výhlad a jemne fúkalo.


A tak sme si našli dobré miestečko, vybalili svoju apokalypsovú svačinu a jedli a pučili do seba a popritom sa rozprávali a rozplývali sa nad výhľadom... To by takto človek ostal aj celý deň.
Tak sme preskúmavali hrad, strašne sa mi páči aj ked' no to, akým štýlom si príroda znovu berie to, čo jej patrí, pekne pomaličky... aj ked' proti tomu bojujeme :)



No a potom sme si prečítali na tabuľke, že majiteľ či niekto chová alpínske kozy, tak sme ich našli a hladkali.. a neuveriteľne zlatučké boli, 1 stará a 2 malé, ktoré šli ku nám a potom sa driapali po stene. 


Lenže prichádza dážd', takže sme sa schovali asi tak skvelo, že na nás pršalo, ale nie silno... Tak prišiel taký robotník a opýtal sa, či si nechceme pozrieť expozíciu, ktorá bola vnútri, tak sme šli, konečne sucho, bola zaujímavá, popritom sme sa rozprávali s robotníkom, ktorý bol strašne zlatý, a dokonca nám ukázal "VIP" miesta, kde robotníci spia, bolo to tam útulné a dokonca tam bolo aj teplo, no a išli sme ešte vyššie, kde sme vyšli na strechu z plechu, chvíľu sme sa rozprávali a smiali sme sa, že máme VIP prehliadku. čas pokročil takže sme museli zísť dole na zastávku, ale predtým sme sa rozlúčili s robotníkom, ktorý bol ešte stále milý nám zaprial pekný deň a tak.
No a to bola druhá vec, ktorá nám krásne spríjemnila deň, ktorý je hned' krajší ked' stretnete takých milých a ochotných ľudí, no nie? :-) Mne to urobí dobrú náladu ešte na dlho...
A cesta domov bola fááájn, opršané kury, mokré tenisky Adidas, a spučená hruška v batohu... jaže od čoho sú tie veci špinavé

A tak si môžem vyčiarknúť daľší hrad, ktorý som navštívila, zo svojho zoznamu. ♥



Bibiána.



Share:

0 comments

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.