Jajo


O pár dní bude tento krásavec oslavovať svoje nádherné 9. narodeninky a zároveň v januári to bude 9 rokov čo je so mnou.
áno, skutočne som sa rozhodla venovať mu článok a povedať vám niečo o ňom a aké je to vlastne žiť v izbe s jedným úžasným zajačikom. :)

Ked som mala jeden rok dostala som plyšového modrého zajačika, ktorý ma dodnes svoje čestné miesto v mojej izbe, a cením si ho asi najviac. Tak si viete predstaviť aká je moja najobľúbenejšia farba a najobľúbenejšie zvieratko. Hah. 

Ani neviem ako, ale v piatej triede na základnej som dostala také vnuknutie z ničoho nič, že chcem zajačika. (Akože hej, trošku som okom mrkla na plyšového a chcela som ho vidieť živého) Mali sme veľké zajace na dvore, vlastne môj úplne prvý sa volal Beny a bol nádherný, mal neskutočne jemnú srsť, bol obrovský a pravdaže som každému vysvetlila, že tento sa papať určite nebude:)

Neskôr som prečesávala rôzne blogy (už vtedy boli blogy, a strašne sa mi páčili, ako sa ľudia s nimi vedeli pohrať a hlavne bolo vidieť nadšenie v písaní, pretože väčšinou ich nikto ani nesponzoroval) o tom, ako chovať zakrslého zajačika v dome, čo mu treba, a mala som to naštudované od A po Z. Nechcem tvrdiť, že rodičia mi dovolili všetko, čo som chcela, to určite nie, no myslím, že aj im trošku zmäkol pohľad, ked som im ukázala rôzne fotky zajačikov.

Ked sme zašli do obchodu so zvieratkami, bola som celá nadšená. V jednej obrovskej klietke bolo asi 6 zajačikov, úplne drobnučkých, že stačilo dať ruky dokopy a celého by ste ho zakryli. Nevedela som si vybrať a najprv som naliehala, že chcem bieleho s červenými očkami. No potom som sa zamilovala do toho najkrajšieho zajačika v mojom svete. 
Farbu mal bledučko hnedú, bol drobnučký a mal ušká spadnuté dole (francúzsky baranček). Bola to láska na prvý pohľad. 
Ten pocit, ked som si ho niesla domov, bol neopísateľný. 
Odmala mám blízky vzťah k zvieratám, ktorý stále trvá. 

Aký je môj zajko? A aké je to mať ho v izbe?
Poviem vám, že ja si moju izbu nedokážem predstaviť bez tohto môjho kamaráta. 
Je to zvláštne, ale sme obaja veľmi zvyknutí na seba. Napríklad,ked som ja niekde preč, občas sa stáva že jajo prestane piť. 
Každý deň mu venujem kúsok z môjho dňa, kedy ho proste hladkám a maznám ho. Má to strašne rád, a mňa to ukludňuje, ked mám za sebou zlý či ťažký deň. Stačí mi, ked' ho pohladím po jeho mäkkučkej srsti a svet je krajší. 
Taktiež ho nechávam len tak behávať po našom hornom poschodí, aby mal neustále pohyb.
Ked bol menší tak zvykol hrýzť káble, čo je nebezpečné veľmi, no našťastie bud som si ho skoro všimla, alebo kábel nebol v zásuvke. 
Občas kde-tu zanechal za sebou dôkazy v podobe bobkov (to je také vtipné napísať :D), ale hned sa naučil, že pokiaľ sa mu chce, jednoducho si skočí do búdky. 
Zajačiky sú strašne inteligentné a pomerne nenáročné.
Raz za čas mu vymeníte podstieľku, dáte mu napapať, vodu a venujete mu čas, tak sa vám odvďačí jeho milou prítomnosťou.

Niekde som čítala, že priemerný vek, ktorého sa dožívajú je 8 rokov. Tento to už ťahá nad,
už si všímam isté známky staroby a občas mávam strach, že čo ak čoskoro zomrie.

Viem, že jedného dňa sa to stane, ale takisto dobre viem, že má pekný život a že som sa vždy snažila, aby mu nič nechýbalo a mal všetko vo vyváženom pomere.
No zbožňujem toto zvieratko. A ak je tu medzi vami niekto, kto premýšľa, že by chcel tiež takého zaja chovať, tak určite by ste mali ísť do toho. 






Bibiána.

Share:

0 comments

Budem rada, ak svoj názor na článok vyjadríš v komentári! Snažím sa čítať a odpovedať na všetky.